
Chorvátsko
Chorvátska republika sa rozprestiera na severovýchodnom pobreží Jadranského mora. Hraničnými susedmi sú Slovinsko a Maďarsko na severe, Juhoslávia na východe a Bosna a Hercegovina na východe a na juhu. Terén krajiny je veľmi rozmanitý. Východné Chorvátsko je súčasťou úrodných Panonských nížin. Na západe krajiny leží niekoľko navzájom rovnobežných hrebeňov Dinárských Álp, ktorých nejzápadnější okraj sa zvažuje priamo do Jadranského mora. Vďaka svojmu geologickému zloženie (vápenca) je v Chorvátsku veľmi častý výskyt krasu. Najvyššou horou Dinárských Álp je Triglav (1913 m nm) na hraniciach s Bosnou. Ďalším charakteristickým rysom Chorvátska je jeho pobrežie a ostrovy. Práve vďaka krasovými javom je pobrežie veľmi členité, s početnými zálivmi a zátokami a na niektorých miestach aj peknými plážami. Chorvátsko má niekoľko veľmi zaujímavých národných parkov: v Brijuni blízkosti Puly je jeden z nejzachovalejších stredomorských dubových lesov. Horský NP Risnjak je domovom pre medvede a rysy, v NP Paklenica sa vyskytuje mnoho chránených druhov hmyzu, Palzem m a vtákov. Nám je asi najznámejšie NP Plitvice s krásnými jezery, obývaný vysokú, medvede a vlky.
Najdôležitejšími chorvátskymi riekami sú Dunaj, Sáva, Dráva a Kupa. Dráva a Sáva odvodňuje Panónsko nížinu a vlievajú sa do Dunaja, ktorá tvorí hranicu medzi Chorvátskom a Juhosláviou. Rieka Kupa preteká pozdĺž slovinských hraníc so centrálneho Chorvátska, kde sa vlieva do Sávy.
Klimatické pomery v Chorvátsku sa mení smerom od pobrežia (mierne, stredozemnú klímu s teplými a suchými letami a miernymi zimami) do vnútrozemia (kontinentálne podnebie, tuhé zimy, suché a horúce letá). Teploty vzduchu v prímorských oblastiach dosahujú v lete až 35 ° C, teplota vody až 25 ° C.
Za zmienku stojí aj fakt, že na celom území Chorvátska je prísny zákaz nocovanie vo voľnej prírode. V praxi to znamená, že s výnimkou ubytovanie v hoteli, kempingu a privátu je iný spôsob nocovanie zakázaný. Pri nedodržaní tohto nariadenia sa turisti vystavujú policajnému stíhania, súdne konania a peňažnej pokute, alebo väzenia.
Ak sa rozhodnete Chorvátsko navštíviť, potom určite Nevynechajte ani miestne kuchyni.Každý región má svoje vlastné špeciality, ktoré by ste mali ochutnať. Smažené, pečené, grilované, zapekanie - vyhlášené lahůdky majú desiatky druhov úprav a použitie. Opýtajte sa miestnych na dobrú hospodu, nie však na tú, ktorá je na promenáde av obležení turistov. Chtějte nenarušenou konoby s rodinnou tradíciou, takú, kam by zašiel aj vrásčitý otec vášho ubytovateľov.
Chorvátska kuchyňa je kuchyňou, ktorá je úzko spojená s chorvátskymi regióny, histrorií a kultúrou. Bouřlivé chorvátske dejiny, zapríčinené polohou Chorvátska sa prejavujú v chorvátskych jedlách, ktoré sú kombináciou rôznych oblastí. Prejavujú sa tu vplyvy gréckej - Gréci v antických dobách vysázeli vinič na ostrovoch Vis a Hvar. Pre zmenu Maďari přinesli guláš a Turci zanechali šarmu (plnené kapustové listy) a plnené zelenej papriky a Taliani zase rôzne druhy cestovín.
Kontinentálne spôsob prípravy jedál zahŕňa kuchyni Slavonski a Baranjsko, ktorá je charakterisitcká jednoduchými ale veľa kalórií jedlami a Medimurijskou a Zagorjskou kuchyňou, ktoré neponúkajú také množstvo pokrmov, ale sú oveľa nápaditejšie. Skromnejšieho podľa spôsobu prípravy, ale veľmi zdravé sú kuchyne Liky a Groského kotari, ktoré stelesňujú prechod medzi kontinentálne a stredomorskou kuchyňou. Ich spôsob prípravy jedál je zdravý najmä z dôvodu krátkej doby prípravy, hlavne varenie a použitých ingrediencií, hlavne rýb, zeleniny a olivového oleja. Pre tieto hodnoty sa táto kuchyne stáva svetovým trendom moderný výživový vedy.